V dňoch 29. novembra až 1. decembra mali účastníci literárnoterapeutického vzdelávania v rámci projektu akreditovanej organizácie Erasmus+ – OZ Phoenix možnosť zúčastniť sa na trojdňovej tvorivej dielni na podporu sebarozvoja v budapeštianskej galérii Kispont. Sebarozvojové stretnutia viedol výtvarný umelec Miklós Soltis. Členka našej organizácie, literárna terapeutka, Erika Vályi Horváth sprevádzala vedúceho workshopu a ponúkala texty – nástroje literárnej terapie k práci.
Galériu premenili na príjemné prostredie s farebnými obrazmi, svetlom sviečok a priateľským prijatím. Workshop otvorila Éva Bartos, zakladateľka Maďarskej biblioterapeutickej spoločnosti, ktorá prijala naše pozvanie na toto podujatie. Na úvod si Erika pre účastníkov pripravila dixitové kartičky, z ktorých si každý mal vybrať tú, ktorá najlepšie vystihuje jeho osobu, jeho deň a náladu.
Niektoré veci sa nedajú vyjadriť slovami alebo sa dajú ľahšie vytvoriť cez farby a maľovanie, a tak účastníci pod vedením Miklósa začali tvoriť, pričom v tom čase ešte nevedeli, čo ich počas troch dní čaká. V prvý deň každý vytvoril pomocou hárkov formátu A3 celkovo štyri obrazy. Každá maľba sa začala rovnakým spôsobom: pomocou štetca museli namaľovať inú farbu podľa vlastného výberu, a to tak, že listy zalievali vodou. Každý hárok potom maľovali inou technikou: používali redšie alebo hustejšie farby, rôzne štetce a ťahy štetcom, kvapkali, Kým obrazy schli, každá nakreslila báseň, ktorej tri slová si museli vybrať neskôr doma. Na konci prvého dňa zostávalo už len to, aby si každý zväčšil obrazy a vybral tri motívy, ktoré v dielach videl – dva vlastné a jeden cudzí.
Nasledujúci deň začala skupina v súdržnejšej a veselšej atmosfére. Účastníčky si prečítali básne, ktoré im Erika rozdala deň predtým, a potom každý zarecitoval tri slová, ktoré si z básne vybral. Dôležité pritom nebolo, čo sa v básni píše, ale slová, ktoré v danom momente človeku udreli do očí, a potom každý povedal, prečo si ich vybral. Počas celého sedenia vedúci workshopu zdôrazňoval, že každý by mal povedať toľko, koľko chce, a že je v poriadku, ak niečo nedokončí, každý by mal ísť svojím vlastným tempom. Pri slovách vybraných z textov môže byť zaujímavé, že hoci niekto môže čítať báseň v nálade predchádzajúceho dňa, je možné, že na druhý deň bude mať úplne alebo čiastočne iné slová, ktoré mu z nejakého dôvodu z textu vystupujú.
Workshop nadviazal na predchádzajúci deň, keď sa riešili motívy vybrané z obrazov; účastníčky si mali vybrať jeden z troch motívov, ku ktorému mali priradiť pocit (pomocou
slov vybraných z básní) a zasadiť ho do kontextu. Na tento účel Miklós každej poskytol tvorivé nápady. Potom sa vyniesli nielen obrazy, ale aj tabuľky s farbami, lepidlo, plastelína, kartón atď. a začalo sa vytváranie prostredia, ktoré pokračovalo aj na tretí deň. Na záver účastníčky prezentovali svoje diela.
Každý vidí v umeleckom diele niečo iné, v jednom človeku môže motív vyvolávať negatívne pocity, iný ho môže vnímať ako niečo úplne iné a krásne. A workshop sa skončil čítaním básne Sáry Harkovej „Diéta“, čo bolo vhodným ukončením uplynulých dní. Citujem Eriku: „vážne vzostupy a pády, veľa úsmevov, povzbudivé spoločné pohľady, podporná
prítomnosť, slzy, objatia, dobré texty, škvrny od farby, spoločné chichotanie, odhaľovanie transgeneračných blokád a toľko nádherných spojení“ charakterizovali celkovo tri dni.
